Umenie
Zobrazených 1–12 z 28 výsledkov
-
![Augustín Mervart, 30.12.1889 - 15.08.1968
Chalupy, olej na kartóne, 31 x 38,5 cm
Augustin Mervart sa narodil v Krásne nad Bečvou (dnes časť Valašského Meziříčí). Rodičia Antonín Mervart a Františka, rodená Vlčková, pochádzali z Náchoda, kde boli zosobášení. V rokoch 1903 – 1908 študoval Augustín Mervart figurálne rezbárstvo na Odbornej škole pre spracovanie dreva vo Valašskom Meziříčí. Prvú výstavu usporiadal už v roku 1908 v Krásne nad Bečvou.
Prvú svetovú vojnu prežil Augustin Mervart od roku 1916 na rumunskom fronte, kde bol tiež výtvarne činný. Ešte pred odchodom na front sa (už ako branec) 25. septembra 1916 oženil s Františkou Henšlovou (19. 8. 1893 – 11. 5. 1976). Z manželstva sa narodila dcéra Věra.
V dvadsiatych rokoch podnikol študijné cesty na Balkán a do Talianska.
V roku 1919 sa Augustín Mervart presťahoval do rodiska svojej manželky Františky - do Přerova; tu žil až do svojej smrti v roku 1968.
Pre krajinárske dielo Augustína Mervarta sú typické obrazy valašskej prírody a mestské témy (predovšetkým Přerov, ale aj iné mestá, ako Hradec Králové). Významné sú aj obrazy zo študijných ciest po juhu Európy (Dalmácia, Taliansko). Technikou jeho diel sú predovšetkým oleje, akvarely a kresba, menej časté sú litografia.
Tradicionalistický krajinársky štýl Augustína Mervarta, nepodliehajúci dobovým módnostiam, bol obľúbený po celý jeho život, bez ohľadu na meniace sa politické pozadie. Napr. už v r. 1923 vytlačil prestížny časopis Zlatá Praha reprodukciu a charakteristiku jeho diela Fojtstva na prostrednej Bečve. Jeho obraz Dediča pri Vyškove z roku 1948 bol umiestnený na pražskom Hrade. Diela Augustína Mervarta boli a sú často vystavované a sú súčasťou galerijných zbierok.
Popularitu Augustina Mervarta zvyšovalo vydávanie farebných pohľadníc podľa jeho originálov. Pohľadnice vydávali v dvadsiatych rokoch rôzni vydavatelia.]()
![Augustín Mervart, 30.12.1889 - 15.08.1968
Chalupy, olej na kartóne, 31 x 38,5 cm
Augustin Mervart sa narodil v Krásne nad Bečvou (dnes časť Valašského Meziříčí). Rodičia Antonín Mervart a Františka, rodená Vlčková, pochádzali z Náchoda, kde boli zosobášení. V rokoch 1903 – 1908 študoval Augustín Mervart figurálne rezbárstvo na Odbornej škole pre spracovanie dreva vo Valašskom Meziříčí. Prvú výstavu usporiadal už v roku 1908 v Krásne nad Bečvou.
Prvú svetovú vojnu prežil Augustin Mervart od roku 1916 na rumunskom fronte, kde bol tiež výtvarne činný. Ešte pred odchodom na front sa (už ako branec) 25. septembra 1916 oženil s Františkou Henšlovou (19. 8. 1893 – 11. 5. 1976). Z manželstva sa narodila dcéra Věra.
V dvadsiatych rokoch podnikol študijné cesty na Balkán a do Talianska.
V roku 1919 sa Augustín Mervart presťahoval do rodiska svojej manželky Františky - do Přerova; tu žil až do svojej smrti v roku 1968.
Pre krajinárske dielo Augustína Mervarta sú typické obrazy valašskej prírody a mestské témy (predovšetkým Přerov, ale aj iné mestá, ako Hradec Králové). Významné sú aj obrazy zo študijných ciest po juhu Európy (Dalmácia, Taliansko). Technikou jeho diel sú predovšetkým oleje, akvarely a kresba, menej časté sú litografia.
Tradicionalistický krajinársky štýl Augustína Mervarta, nepodliehajúci dobovým módnostiam, bol obľúbený po celý jeho život, bez ohľadu na meniace sa politické pozadie. Napr. už v r. 1923 vytlačil prestížny časopis Zlatá Praha reprodukciu a charakteristiku jeho diela Fojtstva na prostrednej Bečve. Jeho obraz Dediča pri Vyškove z roku 1948 bol umiestnený na pražskom Hrade. Diela Augustína Mervarta boli a sú často vystavované a sú súčasťou galerijných zbierok.
Popularitu Augustina Mervarta zvyšovalo vydávanie farebných pohľadníc podľa jeho originálov. Pohľadnice vydávali v dvadsiatych rokoch rôzni vydavatelia.]()
-
![Augustín Mervart, 30.12.1889 - 15.08.1968
Pod kaštanem, olej na kartóne, 40 x 50 cm
Publikovaný v monografii autora, vystavený na súbornej výstave A. Mervarta v Olomouci. Výstavné pečiatky.
Augustin Mervart sa narodil v Krásne nad Bečvou (dnes časť Valašského Meziříčí). Rodičia Antonín Mervart a Františka, rodená Vlčková, pochádzali z Náchoda, kde boli zosobášení. V rokoch 1903 – 1908 študoval Augustín Mervart figurálne rezbárstvo na Odbornej škole pre spracovanie dreva vo Valašskom Meziříčí. Prvú výstavu usporiadal už v roku 1908 v Krásne nad Bečvou.
Prvú svetovú vojnu prežil Augustin Mervart od roku 1916 na rumunskom fronte, kde bol tiež výtvarne činný. Ešte pred odchodom na front sa (už ako branec) 25. septembra 1916 oženil s Františkou Henšlovou (19. 8. 1893 – 11. 5. 1976). Z manželstva sa narodila dcéra Věra.
V dvadsiatych rokoch podnikol študijné cesty na Balkán a do Talianska.
V roku 1919 sa Augustín Mervart presťahoval do rodiska svojej manželky Františky - do Přerova; tu žil až do svojej smrti v roku 1968.
Pre krajinárske dielo Augustína Mervarta sú typické obrazy valašskej prírody a mestské témy (predovšetkým Přerov, ale aj iné mestá, ako Hradec Králové). Významné sú aj obrazy zo študijných ciest po juhu Európy (Dalmácia, Taliansko). Technikou jeho diel sú predovšetkým oleje, akvarely a kresba, menej časté sú litografia.
Tradicionalistický krajinársky štýl Augustína Mervarta, nepodliehajúci dobovým módnostiam, bol obľúbený po celý jeho život, bez ohľadu na meniace sa politické pozadie. Napr. už v r. 1923 vytlačil prestížny časopis Zlatá Praha reprodukciu a charakteristiku jeho diela Fojtstva na prostrednej Bečve. Jeho obraz Dediča pri Vyškove z roku 1948 bol umiestnený na pražskom Hrade. Diela Augustína Mervarta boli a sú často vystavované a sú súčasťou galerijných zbierok.
Popularitu Augustina Mervarta zvyšovalo vydávanie farebných pohľadníc podľa jeho originálov. Pohľadnice vydávali v dvadsiatych rokoch rôzni vydavatelia.]()
![Augustín Mervart, 30.12.1889 - 15.08.1968
Pod kaštanem, olej na kartóne, 40 x 50 cm
Publikovaný v monografii autora, vystavený na súbornej výstave A. Mervarta v Olomouci. Výstavné pečiatky.
Augustin Mervart sa narodil v Krásne nad Bečvou (dnes časť Valašského Meziříčí). Rodičia Antonín Mervart a Františka, rodená Vlčková, pochádzali z Náchoda, kde boli zosobášení. V rokoch 1903 – 1908 študoval Augustín Mervart figurálne rezbárstvo na Odbornej škole pre spracovanie dreva vo Valašskom Meziříčí. Prvú výstavu usporiadal už v roku 1908 v Krásne nad Bečvou.
Prvú svetovú vojnu prežil Augustin Mervart od roku 1916 na rumunskom fronte, kde bol tiež výtvarne činný. Ešte pred odchodom na front sa (už ako branec) 25. septembra 1916 oženil s Františkou Henšlovou (19. 8. 1893 – 11. 5. 1976). Z manželstva sa narodila dcéra Věra.
V dvadsiatych rokoch podnikol študijné cesty na Balkán a do Talianska.
V roku 1919 sa Augustín Mervart presťahoval do rodiska svojej manželky Františky - do Přerova; tu žil až do svojej smrti v roku 1968.
Pre krajinárske dielo Augustína Mervarta sú typické obrazy valašskej prírody a mestské témy (predovšetkým Přerov, ale aj iné mestá, ako Hradec Králové). Významné sú aj obrazy zo študijných ciest po juhu Európy (Dalmácia, Taliansko). Technikou jeho diel sú predovšetkým oleje, akvarely a kresba, menej časté sú litografia.
Tradicionalistický krajinársky štýl Augustína Mervarta, nepodliehajúci dobovým módnostiam, bol obľúbený po celý jeho život, bez ohľadu na meniace sa politické pozadie. Napr. už v r. 1923 vytlačil prestížny časopis Zlatá Praha reprodukciu a charakteristiku jeho diela Fojtstva na prostrednej Bečve. Jeho obraz Dediča pri Vyškove z roku 1948 bol umiestnený na pražskom Hrade. Diela Augustína Mervarta boli a sú často vystavované a sú súčasťou galerijných zbierok.
Popularitu Augustina Mervarta zvyšovalo vydávanie farebných pohľadníc podľa jeho originálov. Pohľadnice vydávali v dvadsiatych rokoch rôzni vydavatelia.]()
-
![Beneš Vincenc, 22.01.1883 - 27.03.1979
Kytica lúčneho kvetu, olej na kartóne, 45 x 35 cm, Posudok Dr. Františka Dvořáka z roku 1994
V rokoch 1909 – 1911 a opäť v rokoch 1917 – 1949 bol členom Jednoty výtvarných umení Mánes. Jeho štýl bol spočiatku ovplyvnený kubizmom a fauvizmom, neskôr vytvoril realistické olejomaľby zobrazujúce efekt neoklasicizmu. Pravidelne prispieval do periodika Art Monthly.
Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí séria krajiniek pre Národné divadlo a niektoré bojiská vo Francúzsku.
V roku 1963 bol vymenovaný za národného umelca.]()
![Beneš Vincenc, 22.01.1883 - 27.03.1979
Kytica lúčneho kvetu, olej na kartóne, 45 x 35 cm, Posudok Dr. Františka Dvořáka z roku 1994
V rokoch 1909 – 1911 a opäť v rokoch 1917 – 1949 bol členom Jednoty výtvarných umení Mánes. Jeho štýl bol spočiatku ovplyvnený kubizmom a fauvizmom, neskôr vytvoril realistické olejomaľby zobrazujúce efekt neoklasicizmu. Pravidelne prispieval do periodika Art Monthly.
Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí séria krajiniek pre Národné divadlo a niektoré bojiská vo Francúzsku.
V roku 1963 bol vymenovaný za národného umelca.]()
-
![Ota Bubeníček, 31.10.1871 - 10.09.1962
Chaloupka, olej na kartóne, 34 x 50 cm
Ota Bubeníček vyrastal v umelecky založenej rodine riadiaceho učiteľa Jozefa Bubeníčka. Otec pripravoval najmladšieho syna (zo šiestich detí) na hudobnú dráhu. Študoval reálku, ale z nej nastúpil do učenia a potom niekoľko rokov pracoval ako litograf v pražskom Haasovom grafickom závode. Uplatnil tu svoj talent, ale starší brat Henrich – maliar, grafik a bábkar (1856–1935) už skôr priviedol Otu k maliarstvu. Túžba po umeleckej voľnosti ho zaviedla na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Študoval tu v rokoch 1898-1904. Najviac sa venoval krajinomaľbe a umelecky bol najmä ovplyvnený Juliom Mařákom, u ktorého však mal možnosť študovať iba jeden školský rok. Čerpal aj z rád a tvorby profesorov Antonína Slávička a Rudolfa von Ottenfelda. Počas štúdia získal Purmannovo krajinárske štipendium. Po štúdiu v rokoch 1905 a 1906 mu bolo udelené absolventské Hlávkovo cestovné štipendium.
Hlavným motívom Ota Bubeníčka je český vidiek v rôznych obdobiach roka, chalupy, košaté stromy, rybníčky a polia. Obrazy s krajinomaľbou boli maľované v duchu realizmu, s neporušeným charakterom prírody, bohatou farebnosťou a štylizovanosťou. Nezabudol ani na ľudovú architektúru. Jeho maľby sú v dnešnej dobe aj dokumentárne. Prvé známe obrazy z obdobia začiatkov štúdia sú maľované u Podleského rybníka v Uhřiněvsi. Školské exkurzie smerovali postupne na Okoř, do Lochovíc u Muríc, Lodenice pri Berouna a Čimelic pri Tábore. V roku 1903 (snáď spoločne – so spolužiakmi A. Satrou a K. Langerom) cestuje do Dalmácie a severného Talianska. Maľuje množstvo obrazov so skalnatým a kamenistým pobrežím (napr. pod kláštorom St. Giacomo v Dubrovníku). V roku 1905 zastupuje prof. Ottenfelda na pobyte krajinárske školy v Ratajoch nad Sázavou. V tom istom roku na jeseň cestuje vďaka Hlávkovmu štipendiu do Holandska, Belgicka a Francúzska. V roku 1907 opätovne vďaka štipendiu do Francúzska, kde maľuje impresionisticky poňatý obraz Paríž. V rokoch 1907 až 1908 maľoval na moravskom Valašsku (Vsetín a Horná Bečva), od roku 1909 v južných Čechách (Čížová pri Písku, Protivín, Prachaticko a Strakonicko), potom aj na ďalších miestach (Týnec nad Sázavou, Železné Hory, Turnov a inde). V tomto období vytvára osobitú syntézu luminizmu, secesie a neskorého neoimpresionizmu, ktorá sa opiera o delený rukopis, výraznú ale až na výnimky citlivú farebnosť (napr. pri rybníku, v rannej hmle, v záhrade, lúčny potôčik a Samota).
Prvá svetová vojna prerušila jeho potulky s maliarskou tornou po vlastiach českých; bol ako vojak pridelený (s inými maliarmi a sochármi) na reštaurovanie zničených Assamových fresiek a na znovuzriadenie vnútrajška kostola sv. Mikuláša na Staromestskom námestí v Prahe. Po prvej svetovej vojne strávil kratší čas na Slovensku (1919 – 1920 a opätovne 1936 – 1937). Najmä však maľoval pri Svratke a Litavke. Od roku 1932 až do svojej smrti žil a pracoval v Mladej Vožici pri Tábore. V tomto období sa už plne vracia k realisticko-romantickému stvárneniu českej krajiny a k viac splývavému rukopisu (napr. Lipa pri kvapôčke na Súhradí, Zimný podvečer pri Panskom mlyne, Mladá Vožice od Mikulášskeho rybníka a Šelmberk od Mikuláša). Počas druhej svetovej vojny bol roku 1943 gestapom zatknutý a v Tábore vypočúvaný v súvislosti s pátraním po prechovávanej ilegálnej vysielačke.
Do vysokého veku Bubeníček kreslil aj maľoval, vystavoval a stal sa jedným z najobľúbenejších Mařákovcov vôbec.]()
![Ota Bubeníček, 31.10.1871 - 10.09.1962
Chaloupka, olej na kartóne, 34 x 50 cm
Ota Bubeníček vyrastal v umelecky založenej rodine riadiaceho učiteľa Jozefa Bubeníčka. Otec pripravoval najmladšieho syna (zo šiestich detí) na hudobnú dráhu. Študoval reálku, ale z nej nastúpil do učenia a potom niekoľko rokov pracoval ako litograf v pražskom Haasovom grafickom závode. Uplatnil tu svoj talent, ale starší brat Henrich – maliar, grafik a bábkar (1856–1935) už skôr priviedol Otu k maliarstvu. Túžba po umeleckej voľnosti ho zaviedla na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Študoval tu v rokoch 1898-1904. Najviac sa venoval krajinomaľbe a umelecky bol najmä ovplyvnený Juliom Mařákom, u ktorého však mal možnosť študovať iba jeden školský rok. Čerpal aj z rád a tvorby profesorov Antonína Slávička a Rudolfa von Ottenfelda. Počas štúdia získal Purmannovo krajinárske štipendium. Po štúdiu v rokoch 1905 a 1906 mu bolo udelené absolventské Hlávkovo cestovné štipendium.
Hlavným motívom Ota Bubeníčka je český vidiek v rôznych obdobiach roka, chalupy, košaté stromy, rybníčky a polia. Obrazy s krajinomaľbou boli maľované v duchu realizmu, s neporušeným charakterom prírody, bohatou farebnosťou a štylizovanosťou. Nezabudol ani na ľudovú architektúru. Jeho maľby sú v dnešnej dobe aj dokumentárne. Prvé známe obrazy z obdobia začiatkov štúdia sú maľované u Podleského rybníka v Uhřiněvsi. Školské exkurzie smerovali postupne na Okoř, do Lochovíc u Muríc, Lodenice pri Berouna a Čimelic pri Tábore. V roku 1903 (snáď spoločne – so spolužiakmi A. Satrou a K. Langerom) cestuje do Dalmácie a severného Talianska. Maľuje množstvo obrazov so skalnatým a kamenistým pobrežím (napr. pod kláštorom St. Giacomo v Dubrovníku). V roku 1905 zastupuje prof. Ottenfelda na pobyte krajinárske školy v Ratajoch nad Sázavou. V tom istom roku na jeseň cestuje vďaka Hlávkovmu štipendiu do Holandska, Belgicka a Francúzska. V roku 1907 opätovne vďaka štipendiu do Francúzska, kde maľuje impresionisticky poňatý obraz Paríž. V rokoch 1907 až 1908 maľoval na moravskom Valašsku (Vsetín a Horná Bečva), od roku 1909 v južných Čechách (Čížová pri Písku, Protivín, Prachaticko a Strakonicko), potom aj na ďalších miestach (Týnec nad Sázavou, Železné Hory, Turnov a inde). V tomto období vytvára osobitú syntézu luminizmu, secesie a neskorého neoimpresionizmu, ktorá sa opiera o delený rukopis, výraznú ale až na výnimky citlivú farebnosť (napr. pri rybníku, v rannej hmle, v záhrade, lúčny potôčik a Samota).
Prvá svetová vojna prerušila jeho potulky s maliarskou tornou po vlastiach českých; bol ako vojak pridelený (s inými maliarmi a sochármi) na reštaurovanie zničených Assamových fresiek a na znovuzriadenie vnútrajška kostola sv. Mikuláša na Staromestskom námestí v Prahe. Po prvej svetovej vojne strávil kratší čas na Slovensku (1919 – 1920 a opätovne 1936 – 1937). Najmä však maľoval pri Svratke a Litavke. Od roku 1932 až do svojej smrti žil a pracoval v Mladej Vožici pri Tábore. V tomto období sa už plne vracia k realisticko-romantickému stvárneniu českej krajiny a k viac splývavému rukopisu (napr. Lipa pri kvapôčke na Súhradí, Zimný podvečer pri Panskom mlyne, Mladá Vožice od Mikulášskeho rybníka a Šelmberk od Mikuláša). Počas druhej svetovej vojny bol roku 1943 gestapom zatknutý a v Tábore vypočúvaný v súvislosti s pátraním po prechovávanej ilegálnej vysielačke.
Do vysokého veku Bubeníček kreslil aj maľoval, vystavoval a stal sa jedným z najobľúbenejších Mařákovcov vôbec.]()
-
![Ota Bubeníček, 31.10.1871 - 10.09.1962
Před letní bouří, olej na kartóne, 51,5 x 68 cm
Ota Bubeníček vyrastal v umelecky založenej rodine riadiaceho učiteľa Jozefa Bubeníčka. Otec pripravoval najmladšieho syna (zo šiestich detí) na hudobnú dráhu. Študoval reálku, ale z nej nastúpil do učenia a potom niekoľko rokov pracoval ako litograf v pražskom Haasovom grafickom závode. Uplatnil tu svoj talent, ale starší brat Henrich – maliar, grafik a bábkar (1856–1935) už skôr priviedol Otu k maliarstvu. Túžba po umeleckej voľnosti ho zaviedla na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Študoval tu v rokoch 1898-1904. Najviac sa venoval krajinomaľbe a umelecky bol najmä ovplyvnený Juliom Mařákom, u ktorého však mal možnosť študovať iba jeden školský rok. Čerpal aj z rád a tvorby profesorov Antonína Slávička a Rudolfa von Ottenfelda. Počas štúdia získal Purmannovo krajinárske štipendium. Po štúdiu v rokoch 1905 a 1906 mu bolo udelené absolventské Hlávkovo cestovné štipendium.
Hlavným motívom Ota Bubeníčka je český vidiek v rôznych obdobiach roka, chalupy, košaté stromy, rybníčky a polia. Obrazy s krajinomaľbou boli maľované v duchu realizmu, s neporušeným charakterom prírody, bohatou farebnosťou a štylizovanosťou. Nezabudol ani na ľudovú architektúru. Jeho maľby sú v dnešnej dobe aj dokumentárne. Prvé známe obrazy z obdobia začiatkov štúdia sú maľované u Podleského rybníka v Uhřiněvsi. Školské exkurzie smerovali postupne na Okoř, do Lochovíc u Muríc, Lodenice pri Berouna a Čimelic pri Tábore. V roku 1903 (snáď spoločne – so spolužiakmi A. Satrou a K. Langerom) cestuje do Dalmácie a severného Talianska. Maľuje množstvo obrazov so skalnatým a kamenistým pobrežím (napr. pod kláštorom St. Giacomo v Dubrovníku). V roku 1905 zastupuje prof. Ottenfelda na pobyte krajinárske školy v Ratajoch nad Sázavou. V tom istom roku na jeseň cestuje vďaka Hlávkovmu štipendiu do Holandska, Belgicka a Francúzska. V roku 1907 opätovne vďaka štipendiu do Francúzska, kde maľuje impresionisticky poňatý obraz Paríž. V rokoch 1907 až 1908 maľoval na moravskom Valašsku (Vsetín a Horná Bečva), od roku 1909 v južných Čechách (Čížová pri Písku, Protivín, Prachaticko a Strakonicko), potom aj na ďalších miestach (Týnec nad Sázavou, Železné Hory, Turnov a inde). V tomto období vytvára osobitú syntézu luminizmu, secesie a neskorého neoimpresionizmu, ktorá sa opiera o delený rukopis, výraznú ale až na výnimky citlivú farebnosť (napr. pri rybníku, v rannej hmle, v záhrade, lúčny potôčik a Samota).
Prvá svetová vojna prerušila jeho potulky s maliarskou tornou po vlastiach českých; bol ako vojak pridelený (s inými maliarmi a sochármi) na reštaurovanie zničených Assamových fresiek a na znovuzriadenie vnútrajška kostola sv. Mikuláša na Staromestskom námestí v Prahe. Po prvej svetovej vojne strávil kratší čas na Slovensku (1919 – 1920 a opätovne 1936 – 1937). Najmä však maľoval pri Svratke a Litavke. Od roku 1932 až do svojej smrti žil a pracoval v Mladej Vožici pri Tábore. V tomto období sa už plne vracia k realisticko-romantickému stvárneniu českej krajiny a k viac splývavému rukopisu (napr. Lipa pri kvapôčke na Súhradí, Zimný podvečer pri Panskom mlyne, Mladá Vožice od Mikulášskeho rybníka a Šelmberk od Mikuláša). Počas druhej svetovej vojny bol roku 1943 gestapom zatknutý a v Tábore vypočúvaný v súvislosti s pátraním po prechovávanej ilegálnej vysielačke.
Do vysokého veku Bubeníček kreslil aj maľoval, vystavoval a stal sa jedným z najobľúbenejších Mařákovcov vôbec.]()
![Ota Bubeníček, 31.10.1871 - 10.09.1962
Před letní bouří, olej na kartóne, 51,5 x 68 cm
Ota Bubeníček vyrastal v umelecky založenej rodine riadiaceho učiteľa Jozefa Bubeníčka. Otec pripravoval najmladšieho syna (zo šiestich detí) na hudobnú dráhu. Študoval reálku, ale z nej nastúpil do učenia a potom niekoľko rokov pracoval ako litograf v pražskom Haasovom grafickom závode. Uplatnil tu svoj talent, ale starší brat Henrich – maliar, grafik a bábkar (1856–1935) už skôr priviedol Otu k maliarstvu. Túžba po umeleckej voľnosti ho zaviedla na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Študoval tu v rokoch 1898-1904. Najviac sa venoval krajinomaľbe a umelecky bol najmä ovplyvnený Juliom Mařákom, u ktorého však mal možnosť študovať iba jeden školský rok. Čerpal aj z rád a tvorby profesorov Antonína Slávička a Rudolfa von Ottenfelda. Počas štúdia získal Purmannovo krajinárske štipendium. Po štúdiu v rokoch 1905 a 1906 mu bolo udelené absolventské Hlávkovo cestovné štipendium.
Hlavným motívom Ota Bubeníčka je český vidiek v rôznych obdobiach roka, chalupy, košaté stromy, rybníčky a polia. Obrazy s krajinomaľbou boli maľované v duchu realizmu, s neporušeným charakterom prírody, bohatou farebnosťou a štylizovanosťou. Nezabudol ani na ľudovú architektúru. Jeho maľby sú v dnešnej dobe aj dokumentárne. Prvé známe obrazy z obdobia začiatkov štúdia sú maľované u Podleského rybníka v Uhřiněvsi. Školské exkurzie smerovali postupne na Okoř, do Lochovíc u Muríc, Lodenice pri Berouna a Čimelic pri Tábore. V roku 1903 (snáď spoločne – so spolužiakmi A. Satrou a K. Langerom) cestuje do Dalmácie a severného Talianska. Maľuje množstvo obrazov so skalnatým a kamenistým pobrežím (napr. pod kláštorom St. Giacomo v Dubrovníku). V roku 1905 zastupuje prof. Ottenfelda na pobyte krajinárske školy v Ratajoch nad Sázavou. V tom istom roku na jeseň cestuje vďaka Hlávkovmu štipendiu do Holandska, Belgicka a Francúzska. V roku 1907 opätovne vďaka štipendiu do Francúzska, kde maľuje impresionisticky poňatý obraz Paríž. V rokoch 1907 až 1908 maľoval na moravskom Valašsku (Vsetín a Horná Bečva), od roku 1909 v južných Čechách (Čížová pri Písku, Protivín, Prachaticko a Strakonicko), potom aj na ďalších miestach (Týnec nad Sázavou, Železné Hory, Turnov a inde). V tomto období vytvára osobitú syntézu luminizmu, secesie a neskorého neoimpresionizmu, ktorá sa opiera o delený rukopis, výraznú ale až na výnimky citlivú farebnosť (napr. pri rybníku, v rannej hmle, v záhrade, lúčny potôčik a Samota).
Prvá svetová vojna prerušila jeho potulky s maliarskou tornou po vlastiach českých; bol ako vojak pridelený (s inými maliarmi a sochármi) na reštaurovanie zničených Assamových fresiek a na znovuzriadenie vnútrajška kostola sv. Mikuláša na Staromestskom námestí v Prahe. Po prvej svetovej vojne strávil kratší čas na Slovensku (1919 – 1920 a opätovne 1936 – 1937). Najmä však maľoval pri Svratke a Litavke. Od roku 1932 až do svojej smrti žil a pracoval v Mladej Vožici pri Tábore. V tomto období sa už plne vracia k realisticko-romantickému stvárneniu českej krajiny a k viac splývavému rukopisu (napr. Lipa pri kvapôčke na Súhradí, Zimný podvečer pri Panskom mlyne, Mladá Vožice od Mikulášskeho rybníka a Šelmberk od Mikuláša). Počas druhej svetovej vojny bol roku 1943 gestapom zatknutý a v Tábore vypočúvaný v súvislosti s pátraním po prechovávanej ilegálnej vysielačke.
Do vysokého veku Bubeníček kreslil aj maľoval, vystavoval a stal sa jedným z najobľúbenejších Mařákovcov vôbec.]()
-
![Dvorský Bohumír 1902 - 1976
Kytice, olej na doske, 80 x 65 cm
Bohumír Dvorský sa mal stať kníhviazačom, zlákalo ho však maľovanie. V roku 1924 začal navštevovať Vysokú školu výtvarných umení, ateliér krajinomaľby pod vedením Otakara Nejedlého. Počas štúdií veľa cestoval; okrem ciest do južných Čiech cestoval maľovať do Talianska, Francúzska a Korziky. Po skončení štúdií žil na Ostravsku a pred začiatkom 2. svetovej vojny sa presťahoval na Svatý Kopeček pri Olomouci, kde žil až do svojej smrti.
Počas pôsobenia na akadémii bol výrazne ovplyvnený krajinárom Júliusom Mařákom a počas ciest do Francúzska ho výrazne inšpiroval výber farebných tónov a štýl Cézanna. Počas pobytu na Ostravsku venoval pozornosť priemyselnej krajine a spoločenským témam. V dôsledku toho sa zmenili aj farebné schémy jeho obrazov. Po presťahovaní do Hanakie sa farebné tóny oteplili a prevládajúcimi námetmi jeho obrazov boli kytice a takzvané ‚Kráľovské jazdy v ľudovom kroji‘.
Bohumír Dvorský patrí k najvýznamnejším moravským krajinárom, ktorí svoju tvorbu často prezentovali na zahraničných výstavách. V roku 1940 sa zúčastnil na Bienále v Benátkach a v roku 1948 opäť v Riu de Janeiro a Helsinkách ao rok neskôr v Štokholme. V roku 1971 mu bol udelený titul národný umelec. Rodičovský dom Bohumíra Dvorského je na Kirilovej ulici 238 v Paskove.]()
![Dvorský Bohumír 1902 - 1976
Kytice, olej na doske, 80 x 65 cm
Bohumír Dvorský sa mal stať kníhviazačom, zlákalo ho však maľovanie. V roku 1924 začal navštevovať Vysokú školu výtvarných umení, ateliér krajinomaľby pod vedením Otakara Nejedlého. Počas štúdií veľa cestoval; okrem ciest do južných Čiech cestoval maľovať do Talianska, Francúzska a Korziky. Po skončení štúdií žil na Ostravsku a pred začiatkom 2. svetovej vojny sa presťahoval na Svatý Kopeček pri Olomouci, kde žil až do svojej smrti.
Počas pôsobenia na akadémii bol výrazne ovplyvnený krajinárom Júliusom Mařákom a počas ciest do Francúzska ho výrazne inšpiroval výber farebných tónov a štýl Cézanna. Počas pobytu na Ostravsku venoval pozornosť priemyselnej krajine a spoločenským témam. V dôsledku toho sa zmenili aj farebné schémy jeho obrazov. Po presťahovaní do Hanakie sa farebné tóny oteplili a prevládajúcimi námetmi jeho obrazov boli kytice a takzvané ‚Kráľovské jazdy v ľudovom kroji‘.
Bohumír Dvorský patrí k najvýznamnejším moravským krajinárom, ktorí svoju tvorbu často prezentovali na zahraničných výstavách. V roku 1940 sa zúčastnil na Bienále v Benátkach a v roku 1948 opäť v Riu de Janeiro a Helsinkách ao rok neskôr v Štokholme. V roku 1971 mu bol udelený titul národný umelec. Rodičovský dom Bohumíra Dvorského je na Kirilovej ulici 238 v Paskove.]()
-
![Dvorský Bohumír 1902 - 1976
Lentá krajina z Hané, olej na plátne 54 x 100 cm
Bohumír Dvorský sa mal stať kníhviazačom, zlákalo ho však maľovanie. V roku 1924 začal navštevovať Vysokú školu výtvarných umení, ateliér krajinomaľby pod vedením Otakara Nejedlého. Počas štúdií veľa cestoval; okrem ciest do južných Čiech cestoval maľovať do Talianska, Francúzska a Korziky. Po skončení štúdií žil na Ostravsku a pred začiatkom 2. svetovej vojny sa presťahoval na Svatý Kopeček pri Olomouci, kde žil až do svojej smrti.
Počas pôsobenia na akadémii bol výrazne ovplyvnený krajinárom Júliusom Mařákom a počas ciest do Francúzska ho výrazne inšpiroval výber farebných tónov a štýl Cézanna. Počas pobytu na Ostravsku venoval pozornosť priemyselnej krajine a spoločenským témam. V dôsledku toho sa zmenili aj farebné schémy jeho obrazov. Po presťahovaní do Hanakie sa farebné tóny oteplili a prevládajúcimi námetmi jeho obrazov boli kytice a takzvané ‚Kráľovské jazdy v ľudovom kroji‘.
Bohumír Dvorský patrí k najvýznamnejším moravským krajinárom, ktorí svoju tvorbu často prezentovali na zahraničných výstavách. V roku 1940 sa zúčastnil na Bienále v Benátkach a v roku 1948 opäť v Riu de Janeiro a Helsinkách ao rok neskôr v Štokholme. V roku 1971 mu bol udelený titul národný umelec. Rodičovský dom Bohumíra Dvorského je na Kirilovej ulici 238 v Paskove.]()
![Dvorský Bohumír 1902 - 1976
Lentá krajina z Hané, olej na plátne 54 x 100 cm
Bohumír Dvorský sa mal stať kníhviazačom, zlákalo ho však maľovanie. V roku 1924 začal navštevovať Vysokú školu výtvarných umení, ateliér krajinomaľby pod vedením Otakara Nejedlého. Počas štúdií veľa cestoval; okrem ciest do južných Čiech cestoval maľovať do Talianska, Francúzska a Korziky. Po skončení štúdií žil na Ostravsku a pred začiatkom 2. svetovej vojny sa presťahoval na Svatý Kopeček pri Olomouci, kde žil až do svojej smrti.
Počas pôsobenia na akadémii bol výrazne ovplyvnený krajinárom Júliusom Mařákom a počas ciest do Francúzska ho výrazne inšpiroval výber farebných tónov a štýl Cézanna. Počas pobytu na Ostravsku venoval pozornosť priemyselnej krajine a spoločenským témam. V dôsledku toho sa zmenili aj farebné schémy jeho obrazov. Po presťahovaní do Hanakie sa farebné tóny oteplili a prevládajúcimi námetmi jeho obrazov boli kytice a takzvané ‚Kráľovské jazdy v ľudovom kroji‘.
Bohumír Dvorský patrí k najvýznamnejším moravským krajinárom, ktorí svoju tvorbu často prezentovali na zahraničných výstavách. V roku 1940 sa zúčastnil na Bienále v Benátkach a v roku 1948 opäť v Riu de Janeiro a Helsinkách ao rok neskôr v Štokholme. V roku 1971 mu bol udelený titul národný umelec. Rodičovský dom Bohumíra Dvorského je na Kirilovej ulici 238 v Paskove.]()
-
![František Cína Jelínek, 06.06.1882 - 03.02.1961
Chaloupky v létě, 1942, olej na plátne, 50 x 70 cm
Narodil sa 6. júna 1882 v Prahe ako syn hostinského Jelínka v Karlíne. Vyštudoval gymnázium na Křemencovej ulici, potom z kvarty prešiel na umeleckú priemyslovku a neskôr na Akadémiu. Študoval maľbu u prof. Vojtecha Hynaisa a prof. Rudolfa von Ottenfeld. Do tajov maliarskeho umenia ho tiež zasväcoval Ota Bubeníček. Cína Jelínek patril k priateľskému zoskupeniu veselej party, ktorú tvorili okrem neho O. Fiala, Raška a O. Bubeníček.
Vykonal mnoho záslužného pre šport na Benecku. Bol totiž výborným športovcom - lyžiarom a cyklistom. Stal sa aj jedným z prvých propagátorov lyžiarstva na Svratecku.
Jeho tvorba je realistická a romantická. Svoje vzory videl v Kavánovi, Mařákovi a Slávičkovi, avšak nepodľahol im. Na Vysočine sa prvýkrát objavil už v roku 1907, od 20. rokov jazdil do Svratky, neskôr maľoval hlavne na Křižánkách, kde tiež trávil letné mesiace. Rád maľoval vonku v prírode, ale nemal rád civilizačné prvky. Jeho krajina je plná dynamiky. Na Križiankach si postavil chatu, kam do konca života jazdil a kde tvoril. Bol čestným občanom Křižánek a Benecka.
Zomrel v Prahe 3. februára 1961.]()
![František Cína Jelínek, 06.06.1882 - 03.02.1961
Chaloupky v létě, 1942, olej na plátne, 50 x 70 cm
Narodil sa 6. júna 1882 v Prahe ako syn hostinského Jelínka v Karlíne. Vyštudoval gymnázium na Křemencovej ulici, potom z kvarty prešiel na umeleckú priemyslovku a neskôr na Akadémiu. Študoval maľbu u prof. Vojtecha Hynaisa a prof. Rudolfa von Ottenfeld. Do tajov maliarskeho umenia ho tiež zasväcoval Ota Bubeníček. Cína Jelínek patril k priateľskému zoskupeniu veselej party, ktorú tvorili okrem neho O. Fiala, Raška a O. Bubeníček.
Vykonal mnoho záslužného pre šport na Benecku. Bol totiž výborným športovcom - lyžiarom a cyklistom. Stal sa aj jedným z prvých propagátorov lyžiarstva na Svratecku.
Jeho tvorba je realistická a romantická. Svoje vzory videl v Kavánovi, Mařákovi a Slávičkovi, avšak nepodľahol im. Na Vysočine sa prvýkrát objavil už v roku 1907, od 20. rokov jazdil do Svratky, neskôr maľoval hlavne na Křižánkách, kde tiež trávil letné mesiace. Rád maľoval vonku v prírode, ale nemal rád civilizačné prvky. Jeho krajina je plná dynamiky. Na Križiankach si postavil chatu, kam do konca života jazdil a kde tvoril. Bol čestným občanom Křižánek a Benecka.
Zomrel v Prahe 3. februára 1961.]()
-
![Jambor Josef, 29.10.1887 - 17.09.1964
Mlha s podlesí, 1954, olej na plátne, 29 x 39 cm
Pôvabná práca Jozefa Jambora z najvyhľadávanejšieho tvorivého obdobia.
Jozef Jambor sa narodil ako jedno z dvanástich detí. Roku 1887 sa narodili na Vysočine dvaja významní umelci - Josef Jambor ao pár mesiacov starší Oldřich Blažíček, narodený 15. januára 1887. Obaja síce mali rovnakú predstavu o tom, že maliarstvo je pre nich životný ideál, avšak svoj sen si plnili namáhavou cestou. Oldřich Blažíček sa najprv živil ako maliar izieb a neskôr bol prijatý s cudzou pomocou na maliarsku Akadémiu v Prahe.
Ako prvý sa sen splnil Oldřichovi Blažíčkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou roku 1912 úspešne dokončil Akadémiu v Prahe. Až o dva roky neskôr roku 1914 dvadsaťsedemročný Jozef Jambor úspešne zložil prijímacie skúšky na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Pred tým však absolvoval prípravný kurz u profesora Jozefa Lúkotu. Týmto rokom 1914 boli títo maliari definitívne oddelení. Umelecký život Oldřicha Blažíčka mal už úplne iný smer.
Roku 1915 sa Jozef Jambor stal predsedom spolku akademického študentstva (až do roku 1918). Roku 1917 sa oženil s Jozefou Markalousovou. Jambor dokončil štúdium roku 1919, kedy sa stal grafikom. Je zaraďovaný do povojnovej generácie ako grafik, aj keď sa tejto profesii takmer vôbec nevenoval. Viac Jambora lákali olejomaľby, obzvlášť krajinárske motívy. Dôvodom zmeny umeleckého zamerania bola zrejme reakcia na prvú svetovú vojnu, strach o zničenie českej krásy krajiny. Jozef Jambor sa stal krajinárom.
Do roku 1923 sa venoval hľadaniu inšpirácie cestovaním po povojnovej Európe. Navštívil Juhosláviu, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Belgicko a ďalšie krajiny. Roku 1923 usporiadal výstavu týchto obrazov. Tieto cesty ho však uistili o tom, že česká krajina je najkrajšia. Roku 1927 sa Jambor rozišiel so svojou manželkou a odsťahoval sa z Prahy do Nového Mesta na Morave. Po výstave Súdobej kultúry v Brne v roku 1928 sa Jozef Jambor stal známym a tiež obľúbeným maliarom. V tridsiatych rokoch a po druhej svetovej vojne sa s obľubou venoval nielen maľbe krajiny, ale aj maľbe húb. V roku 1931 sa Jozef Jambor trvalo odsťahoval do Tišnova, kde si vzal za ženu Boženu Chlupovú.
Roku 1946 dostal moravskú krajinskú cenu pre výtvarné umenie. V roku 1957 mu udelilo mesto Tišnov ocenenie Čestný občan mesta. Pri oslave 75. narodenín v roku 1962 bol uznaný zaslúžilým umelcom za svoje celoživotné dielo. Jozefovi Jamborovi sa niekedy prezýva „Maliar Vysočiny“, pretože inšpiráciu čerpal prevažne okolo svojej chalupy na Blatinách na Vysočine (Českomoravská vrchovina).
V septembri 1964 sa rozhodol odkázať Tišnovu zbierku svojich 40 obrazov a ďalej 7 obrazov svojich priateľov – maliarov. O pár dní neskôr, 17. septembra 1964, v Tišnove zomrel, pochovaný je na tamojšom starom cintoríne. Dom, v ktorom býval bol pomenovaný Jamborov dom. V roku 1996 bol novo zrekonštruovaný a presťahovala sa sem stála expozícia obrazov, ktoré venoval Tišnovu, z múzea v Predklášteri.]()
![Jambor Josef, 29.10.1887 - 17.09.1964
Mlha s podlesí, 1954, olej na plátne, 29 x 39 cm
Pôvabná práca Jozefa Jambora z najvyhľadávanejšieho tvorivého obdobia.
Jozef Jambor sa narodil ako jedno z dvanástich detí. Roku 1887 sa narodili na Vysočine dvaja významní umelci - Josef Jambor ao pár mesiacov starší Oldřich Blažíček, narodený 15. januára 1887. Obaja síce mali rovnakú predstavu o tom, že maliarstvo je pre nich životný ideál, avšak svoj sen si plnili namáhavou cestou. Oldřich Blažíček sa najprv živil ako maliar izieb a neskôr bol prijatý s cudzou pomocou na maliarsku Akadémiu v Prahe.
Ako prvý sa sen splnil Oldřichovi Blažíčkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou roku 1912 úspešne dokončil Akadémiu v Prahe. Až o dva roky neskôr roku 1914 dvadsaťsedemročný Jozef Jambor úspešne zložil prijímacie skúšky na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Pred tým však absolvoval prípravný kurz u profesora Jozefa Lúkotu. Týmto rokom 1914 boli títo maliari definitívne oddelení. Umelecký život Oldřicha Blažíčka mal už úplne iný smer.
Roku 1915 sa Jozef Jambor stal predsedom spolku akademického študentstva (až do roku 1918). Roku 1917 sa oženil s Jozefou Markalousovou. Jambor dokončil štúdium roku 1919, kedy sa stal grafikom. Je zaraďovaný do povojnovej generácie ako grafik, aj keď sa tejto profesii takmer vôbec nevenoval. Viac Jambora lákali olejomaľby, obzvlášť krajinárske motívy. Dôvodom zmeny umeleckého zamerania bola zrejme reakcia na prvú svetovú vojnu, strach o zničenie českej krásy krajiny. Jozef Jambor sa stal krajinárom.
Do roku 1923 sa venoval hľadaniu inšpirácie cestovaním po povojnovej Európe. Navštívil Juhosláviu, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Belgicko a ďalšie krajiny. Roku 1923 usporiadal výstavu týchto obrazov. Tieto cesty ho však uistili o tom, že česká krajina je najkrajšia. Roku 1927 sa Jambor rozišiel so svojou manželkou a odsťahoval sa z Prahy do Nového Mesta na Morave. Po výstave Súdobej kultúry v Brne v roku 1928 sa Jozef Jambor stal známym a tiež obľúbeným maliarom. V tridsiatych rokoch a po druhej svetovej vojne sa s obľubou venoval nielen maľbe krajiny, ale aj maľbe húb. V roku 1931 sa Jozef Jambor trvalo odsťahoval do Tišnova, kde si vzal za ženu Boženu Chlupovú.
Roku 1946 dostal moravskú krajinskú cenu pre výtvarné umenie. V roku 1957 mu udelilo mesto Tišnov ocenenie Čestný občan mesta. Pri oslave 75. narodenín v roku 1962 bol uznaný zaslúžilým umelcom za svoje celoživotné dielo. Jozefovi Jamborovi sa niekedy prezýva „Maliar Vysočiny“, pretože inšpiráciu čerpal prevažne okolo svojej chalupy na Blatinách na Vysočine (Českomoravská vrchovina).
V septembri 1964 sa rozhodol odkázať Tišnovu zbierku svojich 40 obrazov a ďalej 7 obrazov svojich priateľov – maliarov. O pár dní neskôr, 17. septembra 1964, v Tišnove zomrel, pochovaný je na tamojšom starom cintoríne. Dom, v ktorom býval bol pomenovaný Jamborov dom. V roku 1996 bol novo zrekonštruovaný a presťahovala sa sem stála expozícia obrazov, ktoré venoval Tišnovu, z múzea v Predklášteri.]()
-
![Jambor Josef, 29.10.1887 - 17.09.1964
Tání, 1951, olej na kartóne, 14 x 20 cm
Jozef Jambor sa narodil ako jedno z dvanástich detí. Roku 1887 sa narodili na Vysočine dvaja významní umelci - Josef Jambor ao pár mesiacov starší Oldřich Blažíček, narodený 15. januára 1887. Obaja síce mali rovnakú predstavu o tom, že maliarstvo je pre nich životný ideál, avšak svoj sen si plnili namáhavou cestou. Oldřich Blažíček sa najprv živil ako maliar izieb a neskôr bol prijatý s cudzou pomocou na maliarsku Akadémiu v Prahe.
Ako prvý sa sen splnil Oldřichovi Blažíčkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou roku 1912 úspešne dokončil Akadémiu v Prahe. Až o dva roky neskôr roku 1914 dvadsaťsedemročný Jozef Jambor úspešne zložil prijímacie skúšky na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Pred tým však absolvoval prípravný kurz u profesora Jozefa Lúkotu. Týmto rokom 1914 boli títo maliari definitívne oddelení. Umelecký život Oldřicha Blažíčka mal už úplne iný smer.
Roku 1915 sa Jozef Jambor stal predsedom spolku akademického študentstva (až do roku 1918). Roku 1917 sa oženil s Jozefou Markalousovou. Jambor dokončil štúdium roku 1919, kedy sa stal grafikom. Je zaraďovaný do povojnovej generácie ako grafik, aj keď sa tejto profesii takmer vôbec nevenoval. Viac Jambora lákali olejomaľby, obzvlášť krajinárske motívy. Dôvodom zmeny umeleckého zamerania bola zrejme reakcia na prvú svetovú vojnu, strach o zničenie českej krásy krajiny. Jozef Jambor sa stal krajinárom.
Do roku 1923 sa venoval hľadaniu inšpirácie cestovaním po povojnovej Európe. Navštívil Juhosláviu, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Belgicko a ďalšie krajiny. Roku 1923 usporiadal výstavu týchto obrazov. Tieto cesty ho však uistili o tom, že česká krajina je najkrajšia. Roku 1927 sa Jambor rozišiel so svojou manželkou a odsťahoval sa z Prahy do Nového Mesta na Morave. Po výstave Súdobej kultúry v Brne v roku 1928 sa Jozef Jambor stal známym a tiež obľúbeným maliarom. V tridsiatych rokoch a po druhej svetovej vojne sa s obľubou venoval nielen maľbe krajiny, ale aj maľbe húb. V roku 1931 sa Jozef Jambor trvalo odsťahoval do Tišnova, kde si vzal za ženu Boženu Chlupovú.
Roku 1946 dostal moravskú krajinskú cenu pre výtvarné umenie. V roku 1957 mu udelilo mesto Tišnov ocenenie Čestný občan mesta. Pri oslave 75. narodenín v roku 1962 bol uznaný zaslúžilým umelcom za svoje celoživotné dielo. Jozefovi Jamborovi sa niekedy prezýva „Maliar Vysočiny“, pretože inšpiráciu čerpal prevažne okolo svojej chalupy na Blatinách na Vysočine (Českomoravská vrchovina).
V septembri 1964 sa rozhodol odkázať Tišnovu zbierku svojich 40 obrazov a ďalej 7 obrazov svojich priateľov – maliarov. O pár dní neskôr, 17. septembra 1964, v Tišnove zomrel, pochovaný je na tamojšom starom cintoríne. Dom, v ktorom býval bol pomenovaný Jamborov dom. V roku 1996 bol novo zrekonštruovaný a presťahovala sa sem stála expozícia obrazov, ktoré venoval Tišnovu, z múzea v Predklášteri.]()
![Jambor Josef, 29.10.1887 - 17.09.1964
Tání, 1951, olej na kartóne, 14 x 20 cm
Jozef Jambor sa narodil ako jedno z dvanástich detí. Roku 1887 sa narodili na Vysočine dvaja významní umelci - Josef Jambor ao pár mesiacov starší Oldřich Blažíček, narodený 15. januára 1887. Obaja síce mali rovnakú predstavu o tom, že maliarstvo je pre nich životný ideál, avšak svoj sen si plnili namáhavou cestou. Oldřich Blažíček sa najprv živil ako maliar izieb a neskôr bol prijatý s cudzou pomocou na maliarsku Akadémiu v Prahe.
Ako prvý sa sen splnil Oldřichovi Blažíčkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou roku 1912 úspešne dokončil Akadémiu v Prahe. Až o dva roky neskôr roku 1914 dvadsaťsedemročný Jozef Jambor úspešne zložil prijímacie skúšky na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Pred tým však absolvoval prípravný kurz u profesora Jozefa Lúkotu. Týmto rokom 1914 boli títo maliari definitívne oddelení. Umelecký život Oldřicha Blažíčka mal už úplne iný smer.
Roku 1915 sa Jozef Jambor stal predsedom spolku akademického študentstva (až do roku 1918). Roku 1917 sa oženil s Jozefou Markalousovou. Jambor dokončil štúdium roku 1919, kedy sa stal grafikom. Je zaraďovaný do povojnovej generácie ako grafik, aj keď sa tejto profesii takmer vôbec nevenoval. Viac Jambora lákali olejomaľby, obzvlášť krajinárske motívy. Dôvodom zmeny umeleckého zamerania bola zrejme reakcia na prvú svetovú vojnu, strach o zničenie českej krásy krajiny. Jozef Jambor sa stal krajinárom.
Do roku 1923 sa venoval hľadaniu inšpirácie cestovaním po povojnovej Európe. Navštívil Juhosláviu, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Belgicko a ďalšie krajiny. Roku 1923 usporiadal výstavu týchto obrazov. Tieto cesty ho však uistili o tom, že česká krajina je najkrajšia. Roku 1927 sa Jambor rozišiel so svojou manželkou a odsťahoval sa z Prahy do Nového Mesta na Morave. Po výstave Súdobej kultúry v Brne v roku 1928 sa Jozef Jambor stal známym a tiež obľúbeným maliarom. V tridsiatych rokoch a po druhej svetovej vojne sa s obľubou venoval nielen maľbe krajiny, ale aj maľbe húb. V roku 1931 sa Jozef Jambor trvalo odsťahoval do Tišnova, kde si vzal za ženu Boženu Chlupovú.
Roku 1946 dostal moravskú krajinskú cenu pre výtvarné umenie. V roku 1957 mu udelilo mesto Tišnov ocenenie Čestný občan mesta. Pri oslave 75. narodenín v roku 1962 bol uznaný zaslúžilým umelcom za svoje celoživotné dielo. Jozefovi Jamborovi sa niekedy prezýva „Maliar Vysočiny“, pretože inšpiráciu čerpal prevažne okolo svojej chalupy na Blatinách na Vysočine (Českomoravská vrchovina).
V septembri 1964 sa rozhodol odkázať Tišnovu zbierku svojich 40 obrazov a ďalej 7 obrazov svojich priateľov – maliarov. O pár dní neskôr, 17. septembra 1964, v Tišnove zomrel, pochovaný je na tamojšom starom cintoríne. Dom, v ktorom býval bol pomenovaný Jamborov dom. V roku 1996 bol novo zrekonštruovaný a presťahovala sa sem stála expozícia obrazov, ktoré venoval Tišnovu, z múzea v Predklášteri.]()
-
![Jiří Novák Houdek, 12.07.1934 - 01.11.1992
Názov diela: Chalupy v Líšně
Technika: olej na plátne adjustovaný na sololiterozmer: 60 x 106 cmsignatura: signované vpravo dolerám: rámovanérok diela: 1975
O autorovi: Absolvent Akadémie výtvarných umení v Prahe, vyštudoval aj reštaurátorstvo. Zamestnaný v Stredočeských pamiatkach v Kostelci nad Čiernymi lesmi. - Okrem maľovania a reštaurovania sa venoval aj fotografovaniu. Zahinul pri tragickej autonehode.]()
![Jiří Novák Houdek, 12.07.1934 - 01.11.1992
Názov diela: Chalupy v Líšně
Technika: olej na plátne adjustovaný na sololiterozmer: 60 x 106 cmsignatura: signované vpravo dolerám: rámovanérok diela: 1975
O autorovi: Absolvent Akadémie výtvarných umení v Prahe, vyštudoval aj reštaurátorstvo. Zamestnaný v Stredočeských pamiatkach v Kostelci nad Čiernymi lesmi. - Okrem maľovania a reštaurovania sa venoval aj fotografovaniu. Zahinul pri tragickej autonehode.]()
-
![Ľudovít Fulla (1902 - 1980)
PF 69 - 1968, farebná serigrafia na papieri, 23x17 cm, značené vstrede dole „Ľudovít Fulla“]()
Ľudovít Fulla – PF 69-1968 – Serigrafia s podpisom
Umenie Pridať do košíkaSkladom:1 399,00 €
Dostupné ihneď
