Zlatá zberateľská eurominca v nominálnej hodnote 100 eur – Modrotlač
Modrotlač je technika farbenia látkového materiálu, vyrábaného v minulosti z ľanového a konopného plátna, v súčasnosti aj z iných materiálov (napr. bavlna). Vzor tlačený na látku pomocou takzvanej rezervy – zmesi zamedzujúcej zafarbeniu látky v mieste vzoru – ostáva po farbení látky modrou farbou z indiga viditeľný (väčšinou v pôvodnej farbe plátna – bielej farbe). Hlavným predpokladom výroby modrotlače je použitie tzv. papu, teda krycej zmesi, a tiež indiga, rastlinného modrého farbiva, ktoré sa získava z tropickej rastliny indigovníka (Indigofera tinctoria).
Na Slovensku sa modrotlač začala produkovať už v 18. storočí a toto remeslo sa veľmi rýchlo rozšírilo do všetkých krajov. Keďže základným materiálom pre produkciu modrotlače je plátno, jej výroba sa spočiatku koncentrovala hlavne v oblastiach, kde bolo rozvinuté plátenníctvo vo forme domácej výroby. Strediskami plátenníctva na Slovensku boli regióny Oravy, Spiša a Šariša. Vysokou kvalitou vynikalo najmä spišské plátno, ktoré sa v 19. storočí vyvážalo aj do zahraničia. V oblastiach Slovenska, kde bola výroba plátna skromnejšia, získavali modrotlačiari plátno na jarmokoch (často výmenou za vlastné výrobky).
Viac info nižšie v popise.
Súvisiace odkazy:
Informácie o produkte v Národnej banke slovenska
Medzi obyvateľstvom Slovenska sa popularita modrotlače rozšírila v druhej polovici 18. storočia. Modrotlačou farbené látky sa stali obľúbené najmä v meštianskom prostredí a modrotlačiarske dielne vznikli skoro v každom slovenskom mestečku. V priebehu 19. storočia bola modrotlač z mestského prostredia vytláčaná módnejšími továrensky vyrábanými bavlnenými látkami, ale modrotlač sa zase stala obľúbenou vo vidieckom prostredí. Modrotlač sa v tomto období stala dôležitou súčasťou ľudového odevu a prenikla aj do úžitkového textilu (obrusy, prestieradlá, uteráky, posteľná bielizeň). Modrotlač si našla uplatnenie v sviatočnom, ale aj v obradnom, či pracovnom odeve. Medzi špeciálne modrotlačiarske výrobky patrili veľké slávnostné šatky, ktoré sa zvykli používať vo funkcii obradných rúch na krst, svadbu či pohreb. Tieto šatky mali obojstranný vzor. Každá dedina mala svoje obľúbené vzory. Väčšina vzorov mala aj svoje pomenovanie - napr. „kudelkový, stromkový“.
Odev zhotovený z modrotlače sa nemusel často prať a takáto látka nebola ani finančne náročná, pretože jej potlačenie bolo lacné. Väčšina modrotlačiarskych dielní na Slovensku bola činná až do polovice 20. storočia.
V roku 2018 bola modrotlač zapísaná na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
