Bubeníček Ota – Chalúpka

Ota Bubeníček, 31.10.1871 – 10.09.1962

Chaloupka, olej na kartóne, 34 x 50 cm

Ota Bubeníček vyrastal v umelecky založenej rodine riadiaceho učiteľa Jozefa Bubeníčka. Otec pripravoval najmladšieho syna (zo šiestich detí) na hudobnú dráhu. Študoval reálku, ale z nej nastúpil do učenia a potom niekoľko rokov pracoval ako litograf v pražskom Haasovom grafickom závode. Uplatnil tu svoj talent, ale starší brat Henrich – maliar, grafik a bábkar (1856–1935) už skôr priviedol Otu k maliarstvu. Túžba po umeleckej voľnosti ho zaviedla na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Študoval tu v rokoch 1898-1904. Najviac sa venoval krajinomaľbe a umelecky bol najmä ovplyvnený Juliom Mařákom, u ktorého však mal možnosť študovať iba jeden školský rok. Čerpal aj z rád a tvorby profesorov Antonína Slávička a Rudolfa von Ottenfelda. Počas štúdia získal Purmannovo krajinárske štipendium. Po štúdiu v rokoch 1905 a 1906 mu bolo udelené absolventské Hlávkovo cestovné štipendium.

Hlavným motívom Ota Bubeníčka je český vidiek v rôznych obdobiach roka, chalupy, košaté stromy, rybníčky a polia. Obrazy s krajinomaľbou boli maľované v duchu realizmu, s neporušeným charakterom prírody, bohatou farebnosťou a štylizovanosťou. Nezabudol ani na ľudovú architektúru. Jeho maľby sú v dnešnej dobe aj dokumentárne. Prvé známe obrazy z obdobia začiatkov štúdia sú maľované u Podleského rybníka v Uhřiněvsi. Školské exkurzie smerovali postupne na Okoř, do Lochovíc u Muríc, Lodenice pri Berouna a Čimelic pri Tábore. V roku 1903 (snáď spoločne – so spolužiakmi A. Satrou a K. Langerom) cestuje do Dalmácie a severného Talianska. Maľuje množstvo obrazov so skalnatým a kamenistým pobrežím (napr. pod kláštorom St. Giacomo v Dubrovníku). V roku 1905 zastupuje prof. Ottenfelda na pobyte krajinárske školy v Ratajoch nad Sázavou. V tom istom roku na jeseň cestuje vďaka Hlávkovmu štipendiu do Holandska, Belgicka a Francúzska. V roku 1907 opätovne vďaka štipendiu do Francúzska, kde maľuje impresionisticky poňatý obraz Paríž. V rokoch 1907 až 1908 maľoval na moravskom Valašsku (Vsetín a Horná Bečva), od roku 1909 v južných Čechách (Čížová pri Písku, Protivín, Prachaticko a Strakonicko), potom aj na ďalších miestach (Týnec nad Sázavou, Železné Hory, Turnov a inde). V tomto období vytvára osobitú syntézu luminizmu, secesie a neskorého neoimpresionizmu, ktorá sa opiera o delený rukopis, výraznú ale až na výnimky citlivú farebnosť (napr. pri rybníku, v rannej hmle, v záhrade, lúčny potôčik a Samota).

Prvá svetová vojna prerušila jeho potulky s maliarskou tornou po vlastiach českých; bol ako vojak pridelený (s inými maliarmi a sochármi) na reštaurovanie zničených Assamových fresiek a na znovuzriadenie vnútrajška kostola sv. Mikuláša na Staromestskom námestí v Prahe. Po prvej svetovej vojne strávil kratší čas na Slovensku (1919 – 1920 a opätovne 1936 – 1937). Najmä však maľoval pri Svratke a Litavke. Od roku 1932 až do svojej smrti žil a pracoval v Mladej Vožici pri Tábore. V tomto období sa už plne vracia k realisticko-romantickému stvárneniu českej krajiny a k viac splývavému rukopisu (napr. Lipa pri kvapôčke na Súhradí, Zimný podvečer pri Panskom mlyne, Mladá Vožice od Mikulášskeho rybníka a Šelmberk od Mikuláša). Počas druhej svetovej vojny bol roku 1943 gestapom zatknutý a v Tábore vypočúvaný v súvislosti s pátraním po prechovávanej ilegálnej vysielačke.

Do vysokého veku Bubeníček kreslil aj maľoval, vystavoval a stal sa jedným z najobľúbenejších Mařákovcov vôbec.