Jambor Josef – Hmla s podlesím

Jambor Josef, 29.10.1887 – 17.09.1964

Mlha s podlesí, 1954, olej na plátne, 29 x 39 cm

Pôvabná práca Jozefa Jambora z najvyhľadávanejšieho tvorivého obdobia.

Jozef Jambor sa narodil ako jedno z dvanástich detí. Roku 1887 sa narodili na Vysočine dvaja významní umelci – Josef Jambor ao pár mesiacov starší Oldřich Blažíček, narodený 15. januára 1887. Obaja síce mali rovnakú predstavu o tom, že maliarstvo je pre nich životný ideál, avšak svoj sen si plnili namáhavou cestou. Oldřich Blažíček sa najprv živil ako maliar izieb a neskôr bol prijatý s cudzou pomocou na maliarsku Akadémiu v Prahe.

Ako prvý sa sen splnil Oldřichovi Blažíčkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou roku 1912 úspešne dokončil Akadémiu v Prahe. Až o dva roky neskôr roku 1914 dvadsaťsedemročný Jozef Jambor úspešne zložil prijímacie skúšky na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Pred tým však absolvoval prípravný kurz u profesora Jozefa Lúkotu. Týmto rokom 1914 boli títo maliari definitívne oddelení. Umelecký život Oldřicha Blažíčka mal už úplne iný smer.

Roku 1915 sa Jozef Jambor stal predsedom spolku akademického študentstva (až do roku 1918). Roku 1917 sa oženil s Jozefou Markalousovou. Jambor dokončil štúdium roku 1919, kedy sa stal grafikom. Je zaraďovaný do povojnovej generácie ako grafik, aj keď sa tejto profesii takmer vôbec nevenoval. Viac Jambora lákali olejomaľby, obzvlášť krajinárske motívy. Dôvodom zmeny umeleckého zamerania bola zrejme reakcia na prvú svetovú vojnu, strach o zničenie českej krásy krajiny. Jozef Jambor sa stal krajinárom.

Do roku 1923 sa venoval hľadaniu inšpirácie cestovaním po povojnovej Európe. Navštívil Juhosláviu, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Belgicko a ďalšie krajiny. Roku 1923 usporiadal výstavu týchto obrazov. Tieto cesty ho však uistili o tom, že česká krajina je najkrajšia. Roku 1927 sa Jambor rozišiel so svojou manželkou a odsťahoval sa z Prahy do Nového Mesta na Morave. Po výstave Súdobej kultúry v Brne v roku 1928 sa Jozef Jambor stal známym a tiež obľúbeným maliarom. V tridsiatych rokoch a po druhej svetovej vojne sa s obľubou venoval nielen maľbe krajiny, ale aj maľbe húb. V roku 1931 sa Jozef Jambor trvalo odsťahoval do Tišnova, kde si vzal za ženu Boženu Chlupovú.

Roku 1946 dostal moravskú krajinskú cenu pre výtvarné umenie. V roku 1957 mu udelilo mesto Tišnov ocenenie Čestný občan mesta. Pri oslave 75. narodenín v roku 1962 bol uznaný zaslúžilým umelcom za svoje celoživotné dielo. Jozefovi Jamborovi sa niekedy prezýva „Maliar Vysočiny“, pretože inšpiráciu čerpal prevažne okolo svojej chalupy na Blatinách na Vysočine (Českomoravská vrchovina).

V septembri 1964 sa rozhodol odkázať Tišnovu zbierku svojich 40 obrazov a ďalej 7 obrazov svojich priateľov – maliarov. O pár dní neskôr, 17. septembra 1964, v Tišnove zomrel, pochovaný je na tamojšom starom cintoríne. Dom, v ktorom býval bol pomenovaný Jamborov dom. V roku 1996 bol novo zrekonštruovaný a presťahovala sa sem stála expozícia obrazov, ktoré venoval Tišnovu, z múzea v Predklášteri.