§ DPH
§66 Zákona č. 222/2004 Z.z. o DP
Doba dodania
Ihneď k dispozícii
Ľudovít Fulla – PF 69-1968 – Serigrafia s podpisom
UmenieĽudovít Fulla (1902 – 1980)
PF 69 – 1968, farebná serigrafia na papieri, 23×17 cm, značené vstrede dole „Ľudovít Fulla“
Predajná cena:
(oslobodené od DPH)
(oslobodené od DPH)
1 399,00 €
Odporúčame
-
![Andy Warhol d´apres - Frog
Rozmer: 38,3 x 56,3 cm]()
-
![Andy Warhol d´apres - Pepsi Cola Yellow
Rozmer: 35 x 50 cm]()
-
![Jambor Josef, 29.10.1887 - 17.09.1964
Mlha s podlesí, 1954, olej na plátne, 29 x 39 cm
Pôvabná práca Jozefa Jambora z najvyhľadávanejšieho tvorivého obdobia.
Jozef Jambor sa narodil ako jedno z dvanástich detí. Roku 1887 sa narodili na Vysočine dvaja významní umelci - Josef Jambor ao pár mesiacov starší Oldřich Blažíček, narodený 15. januára 1887. Obaja síce mali rovnakú predstavu o tom, že maliarstvo je pre nich životný ideál, avšak svoj sen si plnili namáhavou cestou. Oldřich Blažíček sa najprv živil ako maliar izieb a neskôr bol prijatý s cudzou pomocou na maliarsku Akadémiu v Prahe.
Ako prvý sa sen splnil Oldřichovi Blažíčkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou roku 1912 úspešne dokončil Akadémiu v Prahe. Až o dva roky neskôr roku 1914 dvadsaťsedemročný Jozef Jambor úspešne zložil prijímacie skúšky na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Pred tým však absolvoval prípravný kurz u profesora Jozefa Lúkotu. Týmto rokom 1914 boli títo maliari definitívne oddelení. Umelecký život Oldřicha Blažíčka mal už úplne iný smer.
Roku 1915 sa Jozef Jambor stal predsedom spolku akademického študentstva (až do roku 1918). Roku 1917 sa oženil s Jozefou Markalousovou. Jambor dokončil štúdium roku 1919, kedy sa stal grafikom. Je zaraďovaný do povojnovej generácie ako grafik, aj keď sa tejto profesii takmer vôbec nevenoval. Viac Jambora lákali olejomaľby, obzvlášť krajinárske motívy. Dôvodom zmeny umeleckého zamerania bola zrejme reakcia na prvú svetovú vojnu, strach o zničenie českej krásy krajiny. Jozef Jambor sa stal krajinárom.
Do roku 1923 sa venoval hľadaniu inšpirácie cestovaním po povojnovej Európe. Navštívil Juhosláviu, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Belgicko a ďalšie krajiny. Roku 1923 usporiadal výstavu týchto obrazov. Tieto cesty ho však uistili o tom, že česká krajina je najkrajšia. Roku 1927 sa Jambor rozišiel so svojou manželkou a odsťahoval sa z Prahy do Nového Mesta na Morave. Po výstave Súdobej kultúry v Brne v roku 1928 sa Jozef Jambor stal známym a tiež obľúbeným maliarom. V tridsiatych rokoch a po druhej svetovej vojne sa s obľubou venoval nielen maľbe krajiny, ale aj maľbe húb. V roku 1931 sa Jozef Jambor trvalo odsťahoval do Tišnova, kde si vzal za ženu Boženu Chlupovú.
Roku 1946 dostal moravskú krajinskú cenu pre výtvarné umenie. V roku 1957 mu udelilo mesto Tišnov ocenenie Čestný občan mesta. Pri oslave 75. narodenín v roku 1962 bol uznaný zaslúžilým umelcom za svoje celoživotné dielo. Jozefovi Jamborovi sa niekedy prezýva „Maliar Vysočiny“, pretože inšpiráciu čerpal prevažne okolo svojej chalupy na Blatinách na Vysočine (Českomoravská vrchovina).
V septembri 1964 sa rozhodol odkázať Tišnovu zbierku svojich 40 obrazov a ďalej 7 obrazov svojich priateľov – maliarov. O pár dní neskôr, 17. septembra 1964, v Tišnove zomrel, pochovaný je na tamojšom starom cintoríne. Dom, v ktorom býval bol pomenovaný Jamborov dom. V roku 1996 bol novo zrekonštruovaný a presťahovala sa sem stála expozícia obrazov, ktoré venoval Tišnovu, z múzea v Predklášteri.]()
![Jambor Josef, 29.10.1887 - 17.09.1964
Mlha s podlesí, 1954, olej na plátne, 29 x 39 cm
Pôvabná práca Jozefa Jambora z najvyhľadávanejšieho tvorivého obdobia.
Jozef Jambor sa narodil ako jedno z dvanástich detí. Roku 1887 sa narodili na Vysočine dvaja významní umelci - Josef Jambor ao pár mesiacov starší Oldřich Blažíček, narodený 15. januára 1887. Obaja síce mali rovnakú predstavu o tom, že maliarstvo je pre nich životný ideál, avšak svoj sen si plnili namáhavou cestou. Oldřich Blažíček sa najprv živil ako maliar izieb a neskôr bol prijatý s cudzou pomocou na maliarsku Akadémiu v Prahe.
Ako prvý sa sen splnil Oldřichovi Blažíčkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou roku 1912 úspešne dokončil Akadémiu v Prahe. Až o dva roky neskôr roku 1914 dvadsaťsedemročný Jozef Jambor úspešne zložil prijímacie skúšky na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Pred tým však absolvoval prípravný kurz u profesora Jozefa Lúkotu. Týmto rokom 1914 boli títo maliari definitívne oddelení. Umelecký život Oldřicha Blažíčka mal už úplne iný smer.
Roku 1915 sa Jozef Jambor stal predsedom spolku akademického študentstva (až do roku 1918). Roku 1917 sa oženil s Jozefou Markalousovou. Jambor dokončil štúdium roku 1919, kedy sa stal grafikom. Je zaraďovaný do povojnovej generácie ako grafik, aj keď sa tejto profesii takmer vôbec nevenoval. Viac Jambora lákali olejomaľby, obzvlášť krajinárske motívy. Dôvodom zmeny umeleckého zamerania bola zrejme reakcia na prvú svetovú vojnu, strach o zničenie českej krásy krajiny. Jozef Jambor sa stal krajinárom.
Do roku 1923 sa venoval hľadaniu inšpirácie cestovaním po povojnovej Európe. Navštívil Juhosláviu, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Belgicko a ďalšie krajiny. Roku 1923 usporiadal výstavu týchto obrazov. Tieto cesty ho však uistili o tom, že česká krajina je najkrajšia. Roku 1927 sa Jambor rozišiel so svojou manželkou a odsťahoval sa z Prahy do Nového Mesta na Morave. Po výstave Súdobej kultúry v Brne v roku 1928 sa Jozef Jambor stal známym a tiež obľúbeným maliarom. V tridsiatych rokoch a po druhej svetovej vojne sa s obľubou venoval nielen maľbe krajiny, ale aj maľbe húb. V roku 1931 sa Jozef Jambor trvalo odsťahoval do Tišnova, kde si vzal za ženu Boženu Chlupovú.
Roku 1946 dostal moravskú krajinskú cenu pre výtvarné umenie. V roku 1957 mu udelilo mesto Tišnov ocenenie Čestný občan mesta. Pri oslave 75. narodenín v roku 1962 bol uznaný zaslúžilým umelcom za svoje celoživotné dielo. Jozefovi Jamborovi sa niekedy prezýva „Maliar Vysočiny“, pretože inšpiráciu čerpal prevažne okolo svojej chalupy na Blatinách na Vysočine (Českomoravská vrchovina).
V septembri 1964 sa rozhodol odkázať Tišnovu zbierku svojich 40 obrazov a ďalej 7 obrazov svojich priateľov – maliarov. O pár dní neskôr, 17. septembra 1964, v Tišnove zomrel, pochovaný je na tamojšom starom cintoríne. Dom, v ktorom býval bol pomenovaný Jamborov dom. V roku 1996 bol novo zrekonštruovaný a presťahovala sa sem stála expozícia obrazov, ktoré venoval Tišnovu, z múzea v Predklášteri.]()
-
![Ota Bubeníček, 31.10.1871 - 10.09.1962
Chaloupka, olej na kartóne, 34 x 50 cm
Ota Bubeníček vyrastal v umelecky založenej rodine riadiaceho učiteľa Jozefa Bubeníčka. Otec pripravoval najmladšieho syna (zo šiestich detí) na hudobnú dráhu. Študoval reálku, ale z nej nastúpil do učenia a potom niekoľko rokov pracoval ako litograf v pražskom Haasovom grafickom závode. Uplatnil tu svoj talent, ale starší brat Henrich – maliar, grafik a bábkar (1856–1935) už skôr priviedol Otu k maliarstvu. Túžba po umeleckej voľnosti ho zaviedla na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Študoval tu v rokoch 1898-1904. Najviac sa venoval krajinomaľbe a umelecky bol najmä ovplyvnený Juliom Mařákom, u ktorého však mal možnosť študovať iba jeden školský rok. Čerpal aj z rád a tvorby profesorov Antonína Slávička a Rudolfa von Ottenfelda. Počas štúdia získal Purmannovo krajinárske štipendium. Po štúdiu v rokoch 1905 a 1906 mu bolo udelené absolventské Hlávkovo cestovné štipendium.
Hlavným motívom Ota Bubeníčka je český vidiek v rôznych obdobiach roka, chalupy, košaté stromy, rybníčky a polia. Obrazy s krajinomaľbou boli maľované v duchu realizmu, s neporušeným charakterom prírody, bohatou farebnosťou a štylizovanosťou. Nezabudol ani na ľudovú architektúru. Jeho maľby sú v dnešnej dobe aj dokumentárne. Prvé známe obrazy z obdobia začiatkov štúdia sú maľované u Podleského rybníka v Uhřiněvsi. Školské exkurzie smerovali postupne na Okoř, do Lochovíc u Muríc, Lodenice pri Berouna a Čimelic pri Tábore. V roku 1903 (snáď spoločne – so spolužiakmi A. Satrou a K. Langerom) cestuje do Dalmácie a severného Talianska. Maľuje množstvo obrazov so skalnatým a kamenistým pobrežím (napr. pod kláštorom St. Giacomo v Dubrovníku). V roku 1905 zastupuje prof. Ottenfelda na pobyte krajinárske školy v Ratajoch nad Sázavou. V tom istom roku na jeseň cestuje vďaka Hlávkovmu štipendiu do Holandska, Belgicka a Francúzska. V roku 1907 opätovne vďaka štipendiu do Francúzska, kde maľuje impresionisticky poňatý obraz Paríž. V rokoch 1907 až 1908 maľoval na moravskom Valašsku (Vsetín a Horná Bečva), od roku 1909 v južných Čechách (Čížová pri Písku, Protivín, Prachaticko a Strakonicko), potom aj na ďalších miestach (Týnec nad Sázavou, Železné Hory, Turnov a inde). V tomto období vytvára osobitú syntézu luminizmu, secesie a neskorého neoimpresionizmu, ktorá sa opiera o delený rukopis, výraznú ale až na výnimky citlivú farebnosť (napr. pri rybníku, v rannej hmle, v záhrade, lúčny potôčik a Samota).
Prvá svetová vojna prerušila jeho potulky s maliarskou tornou po vlastiach českých; bol ako vojak pridelený (s inými maliarmi a sochármi) na reštaurovanie zničených Assamových fresiek a na znovuzriadenie vnútrajška kostola sv. Mikuláša na Staromestskom námestí v Prahe. Po prvej svetovej vojne strávil kratší čas na Slovensku (1919 – 1920 a opätovne 1936 – 1937). Najmä však maľoval pri Svratke a Litavke. Od roku 1932 až do svojej smrti žil a pracoval v Mladej Vožici pri Tábore. V tomto období sa už plne vracia k realisticko-romantickému stvárneniu českej krajiny a k viac splývavému rukopisu (napr. Lipa pri kvapôčke na Súhradí, Zimný podvečer pri Panskom mlyne, Mladá Vožice od Mikulášskeho rybníka a Šelmberk od Mikuláša). Počas druhej svetovej vojny bol roku 1943 gestapom zatknutý a v Tábore vypočúvaný v súvislosti s pátraním po prechovávanej ilegálnej vysielačke.
Do vysokého veku Bubeníček kreslil aj maľoval, vystavoval a stal sa jedným z najobľúbenejších Mařákovcov vôbec.]()
![Ota Bubeníček, 31.10.1871 - 10.09.1962
Chaloupka, olej na kartóne, 34 x 50 cm
Ota Bubeníček vyrastal v umelecky založenej rodine riadiaceho učiteľa Jozefa Bubeníčka. Otec pripravoval najmladšieho syna (zo šiestich detí) na hudobnú dráhu. Študoval reálku, ale z nej nastúpil do učenia a potom niekoľko rokov pracoval ako litograf v pražskom Haasovom grafickom závode. Uplatnil tu svoj talent, ale starší brat Henrich – maliar, grafik a bábkar (1856–1935) už skôr priviedol Otu k maliarstvu. Túžba po umeleckej voľnosti ho zaviedla na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Študoval tu v rokoch 1898-1904. Najviac sa venoval krajinomaľbe a umelecky bol najmä ovplyvnený Juliom Mařákom, u ktorého však mal možnosť študovať iba jeden školský rok. Čerpal aj z rád a tvorby profesorov Antonína Slávička a Rudolfa von Ottenfelda. Počas štúdia získal Purmannovo krajinárske štipendium. Po štúdiu v rokoch 1905 a 1906 mu bolo udelené absolventské Hlávkovo cestovné štipendium.
Hlavným motívom Ota Bubeníčka je český vidiek v rôznych obdobiach roka, chalupy, košaté stromy, rybníčky a polia. Obrazy s krajinomaľbou boli maľované v duchu realizmu, s neporušeným charakterom prírody, bohatou farebnosťou a štylizovanosťou. Nezabudol ani na ľudovú architektúru. Jeho maľby sú v dnešnej dobe aj dokumentárne. Prvé známe obrazy z obdobia začiatkov štúdia sú maľované u Podleského rybníka v Uhřiněvsi. Školské exkurzie smerovali postupne na Okoř, do Lochovíc u Muríc, Lodenice pri Berouna a Čimelic pri Tábore. V roku 1903 (snáď spoločne – so spolužiakmi A. Satrou a K. Langerom) cestuje do Dalmácie a severného Talianska. Maľuje množstvo obrazov so skalnatým a kamenistým pobrežím (napr. pod kláštorom St. Giacomo v Dubrovníku). V roku 1905 zastupuje prof. Ottenfelda na pobyte krajinárske školy v Ratajoch nad Sázavou. V tom istom roku na jeseň cestuje vďaka Hlávkovmu štipendiu do Holandska, Belgicka a Francúzska. V roku 1907 opätovne vďaka štipendiu do Francúzska, kde maľuje impresionisticky poňatý obraz Paríž. V rokoch 1907 až 1908 maľoval na moravskom Valašsku (Vsetín a Horná Bečva), od roku 1909 v južných Čechách (Čížová pri Písku, Protivín, Prachaticko a Strakonicko), potom aj na ďalších miestach (Týnec nad Sázavou, Železné Hory, Turnov a inde). V tomto období vytvára osobitú syntézu luminizmu, secesie a neskorého neoimpresionizmu, ktorá sa opiera o delený rukopis, výraznú ale až na výnimky citlivú farebnosť (napr. pri rybníku, v rannej hmle, v záhrade, lúčny potôčik a Samota).
Prvá svetová vojna prerušila jeho potulky s maliarskou tornou po vlastiach českých; bol ako vojak pridelený (s inými maliarmi a sochármi) na reštaurovanie zničených Assamových fresiek a na znovuzriadenie vnútrajška kostola sv. Mikuláša na Staromestskom námestí v Prahe. Po prvej svetovej vojne strávil kratší čas na Slovensku (1919 – 1920 a opätovne 1936 – 1937). Najmä však maľoval pri Svratke a Litavke. Od roku 1932 až do svojej smrti žil a pracoval v Mladej Vožici pri Tábore. V tomto období sa už plne vracia k realisticko-romantickému stvárneniu českej krajiny a k viac splývavému rukopisu (napr. Lipa pri kvapôčke na Súhradí, Zimný podvečer pri Panskom mlyne, Mladá Vožice od Mikulášskeho rybníka a Šelmberk od Mikuláša). Počas druhej svetovej vojny bol roku 1943 gestapom zatknutý a v Tábore vypočúvaný v súvislosti s pátraním po prechovávanej ilegálnej vysielačke.
Do vysokého veku Bubeníček kreslil aj maľoval, vystavoval a stal sa jedným z najobľúbenejších Mařákovcov vôbec.]()
-
![Salvador Dali - Litografia rok 1979 s originálnym podpisom umelca
Perfektný stav
Certifikát pravosti- Edward Weston Fine Art
Rozmer: 27,94 x 20,32 cm
Signatúra: originál podpis autora
Certifikát pravosti Edward Weston Fine Art
Salvador Dalí (1904-1989) je jedným z najväčších surrealistov našej doby, ktorý je známy svojou schopnosťou prekladať sny do umeleckých diel, ručne maľované fotografie sna, ich nazýval. Bol tiež sochár, filmár, spisovateľ a šialenec, alebo len chcel, aby ľudia verili, že je šialený. Svoj život zasvätil dokazovaniu, že je génius. Ako dieťa bol často vylúčený zo školy. Bál sa odhalenia svojich nahých nôh a mal intenzívny strach z kobyliek. Býval v Španielsku.]()
Salvador Dali – 1979 Litografia s originálnym podpisom umelca
Umenie Pridať do košíkaSkladom:999,00 €
Dostupné ihneď
